A zbytok dáme psom

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Zmoknuté stromy

voňala ako zmoknuté stromy. ako jazmínový záhon. citalec je tropický citrón zahrabaný v piesku a xanax pripomína neónky zažaté v suteréne

niečo sa stalo




dnes som vypredal všetky svoje zásoby ovocia a zeleniny. opäť som sa zahral na nekonečného barmana v útrobách ľudského citu a odhrnul plavovlasej kovbojke slzy. o štvrť na desať doobeda. na tom najnezvyčajnejšom mieste. čakáreň pred psychiatriou, sedí na lavičke a pozerá do prázdna. sadnem si vedľa nej. zrazu sa mi vyjasní myseľ a zaplaví ma príjemné teplo. poviem ahoj. ona potichu milo zopakuje ahoj. trochu sa pousmeje. už viem, si bol na Dälekovi, jasné, však si ma aj odprevadil na nočák. nie, ty si ma odprevadila. no, navzájom sme sa odprevadili. zasmejem sa bola si inak na nexte? nie, nemohla som, bola som odcestovaná, v prahe... ty si bol? bol, bol... a jak? ále, dalo sa... niektoré veci boli dosť samoúčelne avantgardné, ale taký chlapík z nórska, že single unit, tak ten to celé uzavrel a bol fakt že dobrý. spravil sám takú šou, jak keby tam na jednom pódiu spolu džemovali M83, Sonic Youth a ešte nejakí škandinávski metalisti. zasmeje sa. mlčíme a to je fajn. mlčať je najkrajšie vtedy, keď sa človek má o čom rozprávať. začínam sa cítiť jak v dawsonovom svete. keby som aspoň mal tak fešne nagelované vlasy jak james van der beek. inak ideálne miesto na stretnutie, takto pred psychiatriou... usmieva sa ďalej. ja sa začínam cítiť sebavedomo a užívam si sekundy ticha a vzdialený ruch nemocnice a pišťanie topánok po vychodenom linoleu a zrazu sa cítim tak duševne zdravý ako som sa v poslednej dobe necítil ani raz a všetko je čisté a jasné a vnímam každý jeden detail. jej plavé vlasy v nejakom nedbalo komplikovanom cope, dohrýzané nechty, kecky converse a bledoružové líca. aký paradox, to všetko v čakárni psychiatrie, čakajúc na svoju diagnózu. s babou, pri ktorej by som sa mal cítiť najviac nesvoj. alebo budeme sa hrať, že toto tu neni psychiatria, ale ja neviem, nejaký tropický ostrov? alebo nejaká trendy predajňa v auparku... mango alebo niečo, neviem čo teraz letí. jej úsmev nemizne mne to príde milé... usmejem sa aj ja. však aj mne. také romantické. a tak sa usmievame obaja. začína mi v hlave znieť mogwai a ich may nothing but happiness come through your door. je toto skutočnosť alebo naozaj je to štyridsiata tretia časť nejakého mládežníckeho seriálu? už vidím ako budem neznášať tento denníkový záznam a celú jeho instantnú sentimentálnosť, akou sa píšu zaľúbené esemesky a akou balí môj brat unudené babenky na azete. a tak tam sedíme a nikto tam nie je a tak ju chytím za ruku a tak neviem prečo to robím a tak viem že je to správne a tak sa ku mne nahne a tak ma pobozká na líce a tak sa nahnem aj ja a pobozkám ju na pery a ona pobozká mňa a tomu sa tuším hovorí bozkávať sa. a vonia ako stromy, ako stromy po daždi, ako jazmínové záhony a doliny objaté slnkom a tak sa objímame a šepkám že už roky ma nikto neobjal a ona že ani mňa a tak ju objímem viac a počujem tlmené vzlykanie a môj pocit o štyridsiatej tretej epizóde silnie a tak ju pustím mám v sebe všetky pohyby jamesa van der beeka a pozriem sa jej do tváre a uvidím dve slzy a tak jej ich palcom utriem a niekoľko strapcov vlasov jej vyhrniem za ucho ale viac už nemôžem lebo dvere sa otvoria a odchádza chlapík vo farebnom pulóvri a účesom á la 80s a hovorí že môže ďalší a ona sa postaví a berie si svoju náplecnú tašku a kabát a hoci nemá mejkap asi je vidieť že plakala a dvere sa zatvárajú a niekoľko minút počujem len pišťanie linolea a tlmené hlasy a príchod a odchod výťahov a som absolútne rozrušený a moja nálada tmavne a nad ničím nemôžem rozmýšľať a stále cítim jej vôňu stromov a jej pery a som rozrušený a rachot výťahov a nedokážem nedokážem. a potom sa otvoria dvere a ja sa trasiem a posledný raz sa pozrieme navzájom do očí a nestihneme si povedať ani ahoj a je to tak aj lepšie. a tak idem dnu a pokúšam sa vyčistiť si hlavu od toho, čo sa stalo pred desiatimi minútami a nejak si pozbierať myšlienky, že prečo som vlastne tu a aj sa mi to celkom podarí. mudr bánovská má stručné a jasné otázky, ktoré zodpoviem, potom odrapkám syndrómy, dá mi leták s desiatimi prejavmi depresie, nech poviem, s ktorými sa stotožňujem. a ja sa stotožňujem s ôsmimi. pýta sa či mám priateľku, hovorím že nie. pýta sa či som už mal niekedy vážnejší vzťah, hovorím že nie. chodíte na ekonomickú, tam je toľko pekných dievčat, ako je to možné? smial by som sa, keby to nebolo smutné. nevnímam čas ale rozprávame sa dosť dlho a potom povie že aby ste vedeli, diagnóza je stredne ťažká depresia, podľa všetkého endogénneho pôvodu diagnostika je pre mňa prvou antidepresívnou tabletkou, citalec je orgován v živej vode a xanax je niečo ako squash v dubaji. som šťastný keď sa lúčim, som šťastný ako keby som bežal dolu windowsáckym kopcom, po pás v tráve a bez ádéčok. bánovská pozná tencerovú a dokonca si tykajú. slavo pozná miša kaščáka, minule na microwilsonicu bol najebaný a vo VIP lóži sa s ním dal do reči a sa ho spýtal že kto príde na pohodu a že možno aj franz ferdinand, povedal kaščák, ale že on ich tam nechce. chcem. nechcem. chcem. ešte stále cítim jazmín a zmoknuté stromy a ešte stále som rozrušený a neviem čo si o tom myslieť a nechcem na to myslieť, lebo načo na to myslieť. už ani poriadne neviem ako sa volá. katka? danka? monika? nemám jej číslo a nechcem mať. nemám jej e-mail a nechcem mať. mám citalec a xanax a to je hlavné. "i won’t rest until i forget about it / i won’t rest until i don’t care" xiu xiu: "i luv the valley, oh!" neznášam tento text

lyrický denník | stály odkaz

Komentáre

  1. fiiiha
    kolko romanticna a zase si stastny, ako keby si utekal dolu windowsackym kopcom po pas v trave :))
    publikované: 13.12.2005 14:58 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. :)
    som romanticky barman v utrobach ludskeho citu. ale stale nie som stastny :(
    publikované: 13.12.2005 20:45 | autor: kedilek (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. a cim to je
    ze nie si stastny?
    publikované: 13.12.2005 21:01 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. mozno tym
    ze mam za sebou len jednu tabletku citalecu a jeden xanax. mozno tym, ze nemam z coho byt stastny. vsetko sa kazi, ako polske lekvare v spajzi
    publikované: 13.12.2005 21:58 | autor: kedilek (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. kedilek
    mozno na to nevyzeram, ale mal som velmi tazke obdobia, na lieky som sa vyprdol, zacal cvicit, trenovat, cestovat, hladat ciele, budovat si pozitivnu priehradu...
    publikované: 13.12.2005 22:36 | autor: nemo (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. presne tak
    nemo ma perfektny pristup, ber si z neho priklad..
    kedilek, ved ty vies nadherne pisat, mas dobre napady, studujes na dobrej skole, preco sa na svet nepozries pozitivnejsie?
    publikované: 13.12.2005 22:57 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. nemo
    neviem co myslis tazkym obdobim, ale s depresiou si pozitivnu priehradu nevybudujes ani keby si janeviem ako chcel. mozes cvicit, mozes trenovat, mozes cestovat, ale bez liecby tam depresia stale bude. bude s tebou vo fitnesku, bude s tebou vo vlaku, bude s tebou doma pri obede. akurat k nej mozes zacat byt lahostajny a ona ti bude nadalej potichu ruinovat zivot...
    publikované: 14.12.2005 16:34 | autor: kedilek (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. lulla
    viem pisat, mam napady, studujem na dobrej skole (sic!), mam pat prstov na ruke, moji rodicia sa nerozviedli, nikdy som nehladoval, mam doma pocitac, mam aj mobil s fotakom, nesnupem toluen, co dopici si mam viac co zelat?! casom vyzdraviem z depresie, najdem si frajerku, budeme spolu chodit, budeme mat spolu sex, potom spromujem, potom si najdem pracu, potom sa ozenim, potom budem mat deti, potom budem este par rokov zit a potom umriem!!! ake krasne, ake zmysluplne, ake pozitivne, no nie?

    ja viem, chcela si ma povzbudit, co si cenim, ale taketo reci ma vedia skor vynervovat ako povzbudit ;) sorry
    publikované: 14.12.2005 16:42 | autor: kedilek (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. kedilek (na series)
    Tym obdobim, myslim obdobie tazkych depresii, to jest stavov ked som myslel len na smrt ako jedine vyslobodenie zo strasneho utrpenia, ked.. Malokto to zazije a "depky" z blabla nevyondeneho vztahu su oproti tomu prechadzka ruzovou zahradou (malokto to tu chape, ani lulla nie, hoci je to vinimocna zena). Lenze take stavy nie su stale! Ani ty ich nemas furt. Viem, ze kazdy si to musi prezit a vybojovat sam. Ja ti chcem len povedat, ze sa to da. Hladat skulinky. Nasrat sa! Vyhodit lekvar. Zohnat med. A divat sa. Kurva divat sa pekne! To skutocne utrpenie nauci. Az tam uvidis rozkvitnute kvety! To na zaciatok staci.
    publikované: 14.12.2005 18:10 | autor: nemo (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. .....!.....
    Kazdy pekny zazitok stoji za to....to si myslim....len malo z nich ma dalsie pokracovanie, len malo z nich odstartuje nieco dalsie, nieco krajsie.....paci sa mi, co si o slecne napisal....celkom to zatienilo par poslednych viet o depresii a bla bla......asi aj malo, vsak?
    publikované: 14.12.2005 19:53 | autor: sladkovodna (e-mail, web, neautorizovaný)
  11. nemo
    ja netvrdim, ze to chapem - pravdupovediac, nechapem, ale to je tym, ze sme kazdy iny - ja som taka, ze budem bojovat do posledneho okamihu, stale budem verit v dobro a jeho vitazstvo...
    ja som len chcela naznacit, ze vsetci mame cestu, mozeme si vybrat smer, zabludeni mozu hladat, mozno dlho a tazko, ale ake pre nich bude krasne, ked uzru svetlo
    publikované: 14.12.2005 22:25 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. ja
    idem objimat stromy. a hladat dobro a svetlo a med a rozkvitnute kvety. a bojovat so zaviazanymi rukami a kurva divat sa pekne so zatvorenymi ocami. nezabludil som nahodou na domovsku stranku straznej veze?

    sladkovodna, som luhar a podvodnik a vsetko som si to vymyslel a nic sa nestalo a v cakarni som sedel s troma dochodkynami, ktore rozoberali clanky v novom case, a jednym panom vo farebnom svetri a ucesom á la 80s, ktory smrdel pivom. romanticke, nie?
    publikované: 15.12.2005 11:20 | autor: kedilek (e-mail, web, neautorizovaný)
  13. mysliiimm....
    Ze aj ked sa to nestalo tebe(hoci tomu neverim), urcite sa to niekomu na svete stalo...ludia, ktori citaju tvoje veci, nevedia ako vyteras, nevedia v podstate ani to ako sa spravas, kto si....v situaciach, o ktorych pises si teda predstavuju sami seba.....a zazivaju to , aj ked ty nie...
    publikované: 17.12.2005 13:16 | autor: sladkovodna (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. heh
    necakal som, ze bude tazsie neuverit, ako uverit tomuto vymyslenemu romaniku, ale vidim, ze som sa mylil :)

    pochybujem, ze taketo nieco sa uz niekomu stalo, hlavne nie pred psychiatriou, mozno v krcme alebo na didzine. ja som tym skor chcel poukazat na to ako su moje predstavy vzdialene od reality, ale nielen moje, ale celkovo. ako su ludia neschopni spolu komunikovat, ako k sebe nedokazu byt naozaj uprimny, a ako sa podobne veci mozu stat akurat tak v niektorom dieli serialu Gilmore Girls

    zacinam rozmyslat, ci by nebolo lepsie tento text uplne zmazat... nechcel by som, aby sem zavital nejaky romanticky rojko a myslel si, ze moze najst (co i len chvilkovu) lasku v cakarni psychiatrie alebo na noisovom koncerte. uz len z principu nechcem budovat falosne iluzie
    publikované: 17.12.2005 23:16 | autor: kedilek (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014